V histórii ľudstva nepozorujeme masové rozšírenie obezity, alebo nadmerný počet ľudí v určitom období, ktorý by ňou trpel. No s vývojom civilizácie sa postupne rozvíjala obezita.
Vznik a vývoj obezity
Jean Brillat-Savarin (1755-1826), ktorého niektorí považujú za otca nízkosacharidovej diéty, napísal v roku 1825 prelomové dielo Fyziológia chuti. Okrem iného sa v ňom píše: “Druhou zásadnou príčinou obezity je konzumácia múčnych jedál a jedál s vysokým obsahom škrobu, ak sú hlavnou súčasťou stravy.
O niekoľko desiatok rokov neskôr riaditeľ pohrebného ústavu z Anglicka William Banting (1796-1878) opäť poukázal na to, že priberanie okrem iného spôsobujú rafinované sacharidy. V roku 1863 napísal akúsi príručku s názvom List o tučnote určený verejnosti, ktorý sa považuje za prvú knihu o tom, ako schudnúť.
Na základe presvedčenia, že priberanie spôsobujú najmä múčne jedlá s vysokým obsahom cukru, zo stravy úplne vylúčil pečivo, mliečne výrobky, pivo, sladkosti a zemiaky, ktoré predtým tvorili väčšiu časť jeho každodenného jedálneho lístka.
Vďaka tomuto prístupu sa Williamovi Batingovi nielenže podarilo schudnúť a hmotnosť si udržať, ale sa aj celkovo cítil lepšie, a práve to ho podnietilo k napísaniu svojho slávneho diela.
Takmer počas celého nasledujúceho storočia sa nízkosacharidové diéty všeobecne považovali za najvhodnejší spôsob, ako poraziť obezitu.
Počítanie kalórií sa ako jedno z „vedecky podložených riešení na chudnutie a udržanie hmotnosti“ začalo vnímať až na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, a to na základe knihy dr. Roberta Hugha Roseho „Najedzte sa do zdravia.“
Robert Hugh Rose (1876 – 1960) – americký dietológ
V päťdesiatych rokoch minulého storočia vyvolávala čoraz väčšie obavy vo verejnosti „veľká epidémia“ ochorení srdca.
Lekárske autority predpokladali, že cholesterol prúdi v tepnách a ukladá sa tam ako nejaký kal v potrubí.
Americký lekár, nutrilóg Ancel Keys prišiel v tom čase s myšlienkou, že nasýtené tuky spôsobujú srdcové onemocnenie, a ako sa neskôr ukázalo, stal sa najvplyvnejším výživovým špecialistom 20. storočia.
Podstatou teórie dr. Keysa a potom teórie uvedenej v Pravidlách stravovania bolo presvedčenie, že všetky tuky sú zlé a pre nás škodlivé, obzvlášť tie nasýtené. Podľa týchto teórií tuk „upcháva cievy“, čo spôsobuje infarkt.
Keys sa v tom čase, domnieval, že tuk nespôsobuje len artériosklerózu, ale že po ňom ľudia tiež zákonite tlstnú.
V roku 1959 svoje predstavy o tom, ako sa chrániť pred vznikom kardiovaskulárnych chorôb zhmotnil do podoby knihy.
Mnohí jeho vedecké závery spochybňovali, on však rázne kritizoval každého, kto s ním nesúhlasil.
Vďaka svojej dominantnosti, presvedčivosti a charizme sa tomuto mužovi podarilo presvedčiť o svojej hypotéze celý svet.
Od tejto doby sa všetky podoby tuku zapísali v mysliach ľudí ako niečo, čomu sa je dobre vyhnúť.
Jeho odporúčania sa rýchlo medzi ľuďmi uchytili a pretrvali minimálne 60 rokov. V roku 1977 sa pretavili do Pravidiel stravovania pre Američanov a v krátkom čase i do zvyšku sveta.
Takže od prirodzene sa vyskytujúcich tukov sme prešli na rafinované sacharidy s nízkym obsahom tuku ako chlieb, či cestoviny.
A výsledok?
Počet pacientov trpiacich obezitou vzrástol práve vtedy, keď sa predstavila oficiálne schválená teória o správnosti a prospešnosti nízkotukovej a vysokosacharidovej diéty.
Bola to len obyčajná náhoda?
Názor verejnosti na tuto problematiku sa zmenil v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa do popredia dostávali spôsoby stravovania založené na konzumácii vyššieho množstva tukov.
V roku 2002 Dr. Walter Willet z Harvardskej školy verejného zdravotníctva zosumarizoval celkový výskum týkajúci sa tukov a obezity ( a tiež aj tukov a srdcových chorôb) a nenašiel medzi nimi žiadnu spojitosť. Konštatoval, že: „Strava založená na vysokom príjme tukov sa nejaví byť hlavnou príčinou vysokého výskytu osôb s nadmernou hmotnosťou v spoločnosti a obmedzenie tukov nie je riešením“.
Ďalšie štúdie a rozsiahle skúmania stravovania založeného na konzumácií nízkeho množstva sacharidov a vysokého podielu tukov poukazujú na ich väčšiu úspešnosť pri redukcii hmotnosti a zlepšení kardiovaskulárneho zdravia.
Ľudia tiež ľahšie dodržiavajú takýto typ stravovania, pretože vďaka tukom je jedlo sýtejšie a aj lepšie chutí.
Posledným klincom do rakvy dokazujúcim, že na redukciu hmotnosti je účinnejšie stravovanie spočívajúce na vysokom príjme tukov než v ich nižšom príjme, bola štúdia vedcov z Harvardu, ktorí vykonali 53 randomizovaných kontrolovaných pokusov trvajúcich rok a dlhšie.
Zistili, že strava s vyšším príjmom tukov a nižším príjmom sacharidov je na redukciu hmotnosti účinnejšia ako strava s nízkym zastúpením tukov.
Vážim si váš záujem o čítanie tohto príspevku!
